Karel Fiala sa narodil 3. augusta 1925 v Hrušove, ktorý je súčasťou
Ostravy. Vyučil sa za kominára, no už od mladosti ho bavil spev.
Študoval ho na Štátnom konzervatóriu v Prahe, resp. na Akadémii
múzických umení a po ukončení štúdia v roku 1952 nastúpil v Národnom
divadle. Kariéru v opere mu však zahatala tréma.
V roku 1956 dostal ponuku z Hudobného divadla Karlín, kde sa ho ujal
legendárny herec Oldřich Nový. Karlínskemu javisku potom Fiala ako
sólista ostal verný prakticky po celý svoj herecký život. V priebehu
štyroch desaťročí sa v tomto divadle nehral azda jeden jediný muzikál, v
ktorom by Fiala nehral niektorú z hlavných úloh. Z množstva operiet a
muzikálov možno spomenúť Rosemarie, My Fair Lady, Veselú vdovu či West
Side Story.
Jednou z prvých Fialových filmových skúseností bola rozprávka Labakan,
ktorú v roku 1956 nakrútil Václav Krška. Ten istý režisér sa ujal tiež
filmového záznamu opery Bedřicha Smetanu Dalibor, v ktorej Fiala
stvárnil hlavnú postavu odbojného rytiera. V roku 1958 nasledovala
snímka Martina Friča s názvom Povodeň. O rok neskôr Frič obsadil Fialu
do svojej rozprávky Dařbuján a Pandrhola.
Zásadná herecká príležitosť, ktorá z Fialu urobila filmovú hviezdu, však
prišla v roku 1964. Mladý režisér Oldřich Lipský sa rozhodol nakrútiť
paródiu na westerny s názvom Limonádový Joe, aneb Koňská opera. Autor
literárnej predlohy Jiří Brdečka napísal svoju prózu ešte v 40. rokoch
ako paródiu na americké westernové príbehy vydávané v podobe románov na
pokračovanie (tzv. rodokapsy – román do kapsy). Pôvodne Lipský s
Brdečkom naštudovali Joea ako divadelné predstavenie, ktoré malo 1.
marca 1955 premiéru v pražskom Divadle estrády a satiry (neskôr Divadlo
ABC).
Keď Lipský pripravoval filmovú podobu Joea, pôvodne chcel úlohy
pištoľníka a abstinenta obsadiť Jiřího Kodeta. Avšak Kodetova mama,
herečka Jiřina Steimerová, bola natoľko očarená hercom Karlom Fialom, že
Lipského presvedčila, aby dal príležitosť jemu. Fiala dokonca súhlasil s
tým aby – napriek tomu, že bol skúseným spevákom – vo filme iba hral a
spevácke party prenechal Karlovi Gottovi.
Film zožal úspech u domáceho obecenstva aj v zahraničí, hoci sa traduje,
že napríklad počas premietania v Nemeckej demokratickej republike sa
diváci tomuto druhu humoru vôbec nesmiali. Snímka však zaujala také
osobnosti, ako bol režisér Sergio Leone, či americký herec Henry Fonda –
ten sa vraj pri premietaní tak smial, že spadol zo stoličky. Na
Filmovom festivale v San Sebastiane získal film Striebornú mušľu. Ako
prvý československý film sa Joe uchádzal o nomináciu na Oscara, no
nedostal sa do pätice finalistov.
Navyše bol film, v ktorom Fialovi sekundovali Miloš Kopecký, Rudolf Deyl
či Květa Fialová a Olga Schoberová, doslova nabitý nezabudnuteľnými
hláškami ako napríklad: "Já se vrátím. A nebudu sám, se mnou přijde zákon." Alebo: "Padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina."
Limonádový Joe ako propagátor známej Kolalokovej limonády a odporca
alkoholu ostal najslávnejšou rolou Karla Fialu. Jej úspech už nikdy
neprekonal. Nedostatok hereckých príležitostí mal zrejme aj preto, že po
roku 1968 vystúpil z komunistickej strany.
Objavil sa ešte v rozprávke Šíleně smutná princezna (Bořivoj Zeman,
1968) a dokonca aj v legendárnom Amadeovi, ktorého v roku 1984 nakrútil
Miloš Forman. Jeho posledným filmom bola Pražská 5 režiséra Tomáša Vorla
(1988). Na divadelnom javisku však bol Fiala aktívny až do vysokého
veku. Po roku 2000 bola jeho najvýraznejším počinom úloha v muzikáli
Gróf Monte Cristo. Hereckú kariéru príznačne ukončil v roku 2010 v
Karlíne, kde v novej verzii Limonádového Joea stvárnil postavu starého
otca Kolaloku.
V roku 1988 Karel Fiala získal titul Zaslúžilého umelca. V roku 2013
získal cenu Thálie za celoživotný prínos muzikálu. Bol tri razy ženatý a
mal štyroch synov. O svojej najznámejšej filmovej úlohe povedal v
jednom z rozhovorov: "Z tejto roly vlastne žijem dodnes - bol som hosťom na veľkom počte kovbojských slávností."